[ Prihlásenie ] [ Admin prihl. ]     earth  madarska verzia  slovenska verzia  

· Úvodná stránka
· Archív
· Archív
· Fotogaléria
· Počasie
· Prihlásenie
· Stiahnite si
· Témy
· Vyhľadávať

· Poľovníctvo a rybárstvo
· Hubertlov
· Halali
· Naše poľovníctvo
· Svět Myslivosti
· Poľovnícka literatúra

· Dravce Slovenska
· Správy RPS

· Banskobystrický kraj
· Bratislavský kraj
· Košický kraj
· Nitriansky kraj
· Trenčiansky kraj
· Trnavský kraj
· Prešovský kraj
· Žilinský kraj

· Baikal:
Náhodne vybratá fotka-Baikal-

Naposledy nahrali:
· jomarko
· ollab
· mirojevo

 Nové čísla v archíve:
· 2003/04
· 2003/05

 Kompletný archív...

 Nové čísla v archíve:
· 1927/08

 Kompletný archív...

· Fórum
· Pokec
· Kniha návštev
· List redaktorovi
· Redakcia

· Organizačná štruktúra
· Stanovy SPZ
· Poľovnícke predpisy
· Školenia
· Prehliadky trofejí

· Komisia
· Slovenský rebríček
· Medzinárodný rebríček
· Bodové hranice
· Hodnotiteľské tabuľky

· Kontinentálne stavače
· Anglické stavače
· Retrievre
· Španiele
· Farbiare
· Duriče
· Jazvečíky
· Teriére
· Chrty
· Ostatné


Ochrana prírody: PLAMIENKA DRIEMAVÁ – SOVA SO ZÁVOJOM
Odoslané dňa: 27. 09. 2009. kým: taki

Dravce Slovenska







Rodový názov „plamienka“ je odvodený od sfarbenia, ktoré pripomína farbu plameňa. Druhový názov „driemavá“ vystihuje výraz odpočívajúcej sovy, ktorá priviera oči akoby podriemávala.

Základný opis druhu

Najcharakteristickejším znakom plamienky driemavej (Tyto alba) je výrazný srdcovitý závoj na prednej strane hlavy, podľa ktorého plamienku aj mnoho ľudí pozná. Oči aj pazúry sú čierne. Plamienka je stredne veľká sova s dlhými, husto operenými nohami.  Vo farbách prevláda biela, hnedá až hrdzavá, sivá a čierna. Charakteristickým znakom poddruhu Tyto alba guttata, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je veľmi svetlé  sfarbenie brušnej časti so zreteľnými tmavými škvrnami.  Najvyšší zaznamenaný vek bol vyše 17 rokov.

Rozšírenie



Plamienka je široko rozšíreným druhom obývajúcim Južnú Ameriku, Austráliu, veľké časti Afriky, Európy a severnej Ameriky a juhovýchodnú Áziu. Nevyskytuje sa v polárnych oblastiach ani v severných častiach Eurázie a severnej Ameriky, na Sahare a v tropických dažďových lesoch.  Samozrejme, tvorí množstvo, celkovo vyše 30 poddruhov.
Prostredie
Pôvodným hniezdnym prostredím plamienky sú skaly a dutiny stromov.  Na našom území je dnes výrazne synantropná a obýva poľnohospodársku krajinu kde hniezdi v rôznych hospodárskych budovách, kostoloch a iných stavbách, pričom hniezdenie  v kostolných vežiach je dnes na mnohých miestach už iba historickým údajom.  Obýva nížiny a pahorkatiny  a údoliami riek vystupuje aj do podhorských oblastí.  Hniezdenia boli v Európe ďalej zaznamenané napr. v starých stavbách hradov či kaštieľov, stohoch slamy, stromových dutinách alebo v mostných objektoch. 



Potrava


Potrava plamienky je značne rôznorodá a preto jej vývržky sú výborným prostriedkom štúdia výskytu (aj) drobných zemných cicavcov v okolí jej výskytu alebo hniezdiska.  V potrave výrazne prevláda hraboš poľný, ďalej piskor obyčajný, ryšavky a myš domová (údaje sú z ČR). Nižší podiel v potrave tvoria hmyzožravce ako napr. bielozúbky. Tak isto nízky ale pravidelný podiel v potrave zastupujú vtáky (najmä vrabce) a hmyz.  Príležitostne loví plamienka aj obojživelníky.



Hniezdenie



Hniezdisko začína obsadzovať už od januára. Hniezdo pár nestavia, vajcia znesie samica priamo do jemnej jamky vyhrabanej v podklade (napr. staré vývržky, slama, opadaná omietka...). Tok začína v prípade priaznivého počasia už vo februári alebo v marci. Začiatok hniezdenia pripadá hlavne na začiatok apríla. Plamienky hniezdia dva krát ročne, začiatok druhého hniezdenia potom pripadne na júl alebo august.  Úspešnosť hniezdenia silno závisí od početnosti hraboša. Vajcia sú čisto biele a hladké, plamienka ich znáša najčastejšie 6. Sú znášané v dvoj či trojdňových intervaloch a samička na nich sedí od znesenia prvého vajca, počas čoho ju samec kŕmi.  Pár žije v trvalom zväzku, no vyskytuje sa i polygamia. 








Faktory ohrozenia




Z prirodzených faktorov sú to predátori (napr. kuna), ktoré dokážu zničiť znášku, mláďatá a dokonca na hniezde sediacu samicu. Tento prirodzený faktor dokáže pri slabej lokálnej populácii skutočne ohroziť početnosť druhu. Významným faktorom sú tiež tuhé zimy s dlho trvajúcou snehovou pokrývkou. Z antropických faktorov sú to napr. doprava, pasce ako napr. vertikálne postavené rúry alebo šachty, do ktorých sovy spadnú a už nedokážu vyletieť. Tak isto nebezpečné sú nezakryté nádrže s melasou alebo inými kvapalinami. Ďalším významným ohrozením je strata hniezdnych možností napr. uzatváraním kostolných veží.






Praktická pomoc





Možnosťami praktickej ochranu plamienky sú vytváranie bezpečných hniezdisk formou hniezdnych búdok zabezpečených proti vstupu kuny. Pri búraní alebo rekonštrukcii budov slúžiacich ako hniezdisko je vytvorenie takéhoto náhradného miesta skutočne nevyhnutné. Už pri rekonštrukcii striech je dobré na to myslieť a prípadne vhodné miesto zakomponovať  do projektu rekonštrukcie. Ďalej dôležitá je eliminácia pascí a dôsledný postih akejkoľvek likvidácie tohto užitočného druhu. 












Spracoval: Martin Dobrý

Autor fotografií: Stanislav Harvančík





 
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte konto? Môžete si ho vytvoriť.

· Viac o Dravce Slovenska
· Iné články od: taki


Najčítanejšie články Dravce Slovenska:
MYŠIAK HÔRNY (Buteo buteo), známy neznámy



 Stránka vhodná na tlač Stránka vhodná na tlač

 Poslať tento článok priateľovi, známemu Poslať tento článok priateľovi, známemu


Súvisiace témy

Dravce Slovenska

Komentáre k tomuto článku nie sú dostupné.


All logos and trademarks in this site are property of their respective owner. The comments are property of their posters, all the rest © 2002 by me.
You can syndicate our news using the file backend.php or ultramode.txt
Web site engine code is Copyright © 2003 by PHP-Nuke. All Rights Reserved. PHP-Nuke is Free Software released under the GNU/GPL license.
Generovanie stránky 0.068 sekund