[ Prihlásenie ] [ Admin prihl. ]     earth  madarska verzia  slovenska verzia  

· Úvodná stránka
· Archív
· Archív
· Fotogaléria
· Počasie
· Prihlásenie
· Stiahnite si
· Témy
· Vyhľadávať

· Poľovníctvo a rybárstvo
· Hubertlov
· Halali
· Naše poľovníctvo
· Svět Myslivosti
· Poľovnícka literatúra

· Dravce Slovenska
· Správy RPS

· Banskobystrický kraj
· Bratislavský kraj
· Košický kraj
· Nitriansky kraj
· Trenčiansky kraj
· Trnavský kraj
· Prešovský kraj
· Žilinský kraj

· brok:
Náhodne vybratá fotka-brok-

Naposledy nahrali:
· jomarko
· ollab
· mirojevo

 Nové čísla v archíve:
· 2003/04
· 2003/05

 Kompletný archív...

 Nové čísla v archíve:
· 1927/08

 Kompletný archív...

· Fórum
· Pokec
· Kniha návštev
· List redaktorovi
· Redakcia

· Organizačná štruktúra
· Stanovy SPZ
· Poľovnícke predpisy
· Školenia
· Prehliadky trofejí

· Komisia
· Slovenský rebríček
· Medzinárodný rebríček
· Bodové hranice
· Hodnotiteľské tabuľky

· Kontinentálne stavače
· Anglické stavače
· Retrievre
· Španiele
· Farbiare
· Duriče
· Jazvečíky
· Teriére
· Chrty
· Ostatné


Naše poľovníctvo: Vyšlo januárové číslo časopisu NAŠE POĽOVNÍCTVO
Odoslané dňa: 02. 01. 2012. kým: taki

Z tlače

 
 
 
 
  
Vyšlo januárové číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítajte

ROZLÚČKA S LADISLAVOM GRMANOM




Posledné „zbohom“  dlhoročnému šéfredaktorovi  Poľovníctva a rybárstva, spoluzakladateľovi vydavateľstva PaRPRESS a Nášho poľovníctva Mgr. LADISLAVOVI GRMANOVI, s ktorým sme sa začiatkom decembra  museli navždy  rozlúčiť.  Svojou prácou sa natrvalo zapísal do histórie slovenského poľovníctva.




ČO SI ŽELÁME
Krátke zamyslenie  na prahu nového roka.

SOVY  známe –  neznáme




I keď sovy, ako  v úvode príspevku píše RNDr. STANISLAV HARVANČÍK,  odpradávna  zaujímali človeka viac ako iné vtáky, predsa  ich ani dnes všetci nedokážeme presne rozoznať  a nie každý pozná spôsob ich života. Možno preto  časť verejnosti je presvedčená, že poľovníci vo svojich revíroch nemajú radi sovy.  Aj to je dôvod, kvôli ktorému sme pripravili seriál o týchto  známych-neznámych  príslušníkoch našej avifauny:  chceme poznať každý druh, ktorý u nás žije a chrániť ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.  Zoznámime sa v ňom s miestami hniezdenia sov, ich potravou aj  s ich prirodzenými nepriateľmi  a ochranou, akú im chceme poskytnúť.


HISTÓRIA TRIBEČSKÝCH MUFLÓNOV



Muflón  v našich  končinách žije už od 18. storočia: ako sa k nám dostal, ako  tu, konkrétne v Tribečskom  pohorí, natrvalo našiel svoj domov a ako sa mu tu darí až do dnešných dní,  píše JOZEF ŠABO.  Okrem zaujímavých historických údajov príspevok doplňuje stručný  prehľad o počte  medailových úlovkov a prehľad trofejí muflónov, ktoré získali zlaté medaily.









KEĎ MUFLÓN ZAČNE KRÍVAŤ 








Autori článku  MVDr. MARTIN  ORAVEC a Ing. EVA JANKOVÁ  upozorňujú na častú chorobu muflonej zveri, ktorá síce  postihuje „len“ ich ratice, ale môže spôsobiť až  úhyn.  Ako sa vyhnúť tomuto bakteriálnemu ochoreniu, aká prevencia je najúčinnejšia? Čitateľ nájde  odpovede na tieto aj ďalšie otázky v článku.

















SRNČIA ZVER KONTRA OVCE




Zmeny, ktoré nastali v posledných desaťročiach v našej agrárnej krajine, spôsobujú aj zmeny v správaní voľne žijúcej zveri.  Pre srnčiu zver sa to osobitne týka aj lokalít kam sa vrátil chov oviec, s ktorým sa  –  neveľmi znáša. Autor príspevku JÁN VALOVIČ preto pripomína  nevyhnutné opatrenia, ktoré musia vykonať poľovníci ak chcú napriek rozšírenému chovu oviec  udržať vo svojich revíroch aj srnčiu zver.


AJ LÍŠKU MOŽNO OKLAMAŤ



Napriek tomu, že líšku považujeme za chytrú až prefíkanú „kmotričku“, i ju možno  „oklamať“, čiže  privábiť na dostrel. Ako, kedy a kde  je vábenie líšok najefektívnejšie?  Rozhoduje kvalita vábničky alebo  dôležitejšia je poľovníkova  vytrvalosť?  Zvyčajne  každý poľovník má s vábením líšok vlastné  overené a praktické skúsenosti, niektoré dobré rady z pera Ing. JOZEFA HERZA, PhD.,  však  iste  prídu vhod i tým, ktorým sa už podarilo líšku uloviť.












POPLATKY, ODVODY A POISTNÉ
Pripomienka platieb, ktoré sme povinní uhradiť.

KRAJINA „STVORENÁ“ ČLOVEKOM





Podrobnejšie o pojmoch, s ktorými sa denne stretáme vysvetľujú  autori prvej časti  príspevku   Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. a Mgr.  BRUNO JAKUBEC, PhD.  z TU Zvolen. Objasňujú predovšetkým  zmeny  krajinnej štruktúry, s ktorými sa denne stretáme a ktoré výrazne ovplyvňujú aj život voľne žijúcej zveri, jej počty, pohyby krajinou,  zdravotný stav, no tiež  rastlinné spoločenstvá. No i  tieto  nevyhnutné premeny krajiny  možno zmierňovať a obmedziť ich negatívny dosah na prírodu ako celok. Ak človek  „pretvára“ krajinu, musí ju vedieť  chrániť i pred sebou samým. Ako?  Aj to sa musíme naučiť.


V ZLIECHOVE BOL SVIATOK





Informácia o sviatku sv. Huberta v jednej z mnohých  našich obcí, konkrétne zo Zliechova, ako ho  videl a prežíval jeden z jeho  účastníkov –  Ing. JOSEF POKORNÝ.
Na stránke nájdete aj MALÉ ZAMYSLENIE  člena PZ Trnava-mesto MICHALA MACHOVIČA so želaním  šťastného nového roka 2012  adresovanom všetkým ľuďom dobrej vôle a všetkým milovníkom prírody.


LAJKY





Podrobnejšie o zaujímavom plemene lajok: napr. prečo sa u nás začali považovať za „duriče“, aké sú medzi nimi rozdiely a odlišnosti pri praktickom použití v revíri. Lajky možno stretnúť už i v našich revíroch, no doteraz pretrvávajú  nepresné a mylné  informácie o ich praktickom využívaní. Aj preto si treba prečítať príspevok Ing. JÁNA ZAJACA.









ZIMNÉ TRAMPOTY RATICOVEJ ZVERI





Na voľne žijúcu zver  počas zimy číhajú viaceré „trampoty“. Nie je to len chlad,  nedostatok potravy, prípadne sťažený prístup k nej, ale aj stále väčšie vyrušovanie, ktoré ju núti  unikať z miesta na miesto a tak strácať množstvo vzácnej energie. Každý poľovník však musí vedieť, že aj zlý zásah vyžadujúci si dlhé dohľadávanie    postrelenej zveri, na ostatnú  pôsobí rovnako nepriaznivo ako keby sa v tých miestach prehnali desiatky bezohľadných turistov... Ako píšu autori príspevku  ANTON MIKUŠKA a Ing. JÁN MERCEL, každé podobné vyrušovanie   podporuje  tiež vznik škôd na lesných porastoch. A to je ďalší dôvod kvôli ktorému  musíme dožičiť zveri v zime čo najväčší pokoj.


ŽERIAVY NA OBLOHE




O nezabudnuteľnom pozorovaní  na juh letiacich žeriavov nad  maďarským národným parkom Hortobágy píše  JARMILA KAINZOVÁ. Práve tu  na svojej dlhej púti za slnkom sa ich tam na krátky odpočinok zastavilo  okolo 90 tisíc!


99 ZÁSAHOV ZO  100


V pravidelnej rubrike Rozhovor  predstavujeme  nášho významného streleckého pretekára VLADIMÍRA KOPÁČIKA, člena PZ Dudváh Abrahám. Ako sa dostal k streleckému športu, čo preň znamenal, odkedy a koľko sa mu venoval? Po mnohých významných aj medzinárodných úspechoch si na vlaňajších Majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Taliansku,  v „kráľovskej“ streleckej disciplíne za akú sa považuje  olympijský trap, v kategórii veteráni  vystrieľal  dokonca titul Majster Európy. Pretože v minulosti sa mu už podarilo aj 99 zásahov zo 100, teraz  na okraj svojho posledného víťazstva skromne dodáva: „Zo 120 možných  terčov sa mi podarilo zasiahnuť 113.“  V rozhovore vysvetľuje, prečo je strelecký šport taký krásny a aké  vzácne vlastnosti umožňuje človeku rozvíjať.



NA ZELENEJ VLNE





Z príbehov našich čitateľov sme  vybrali tri: AJ NA ASFALTE KRÁĽOM  (Branislav Pružinec),  KLOBÚK DOLU!  (Ing.  Gustáv Pokorný)  a o jeleňovi, ktorý bol KRÁSNY, ALE SLEPÝ (Jozef Šabo). 


NÔŽ AKO DOBRODRUŽSTVO



„Lovecký nôž je pre nás poľovníkov nekonečnou a zaujímavou témou. Už  po celé stáročia  riešime celý rad zásadných tém, napr. aká oceľ je  najlepšia, vzhľad noža, ktorý je krásny, nakoľko je účelný, bezpečný, ale aj koľko stojí atď.“ –  píše v úvode článku  Ing. BŘETISLAV HUTÁREK.  A potom nasleduje opis  jeho pokusov, ktorým svoj lovecký nôž neustále zdokonaľoval, prerábal a vždy sa mu  zdalo, že má na ňom čo zlepšiť. Vývoj a úpravy svojho loveckého noža  tak premenil na zaujímavé „dobrodružstvo!


ŠELMY „V KOŽUCHU“




Nie všetka naša voľne žijúca zver musí v zime trpieť chladom. Veď  ich je dosť takých, ktoré  sa v tomto zimnom čase zaodejú  do kožucha!  Napriek tomu sa spôsob ich života  predsa len do istej miery mení predovšetkým pri zaobstarávaní potravy. Niektoré  z nich majú ešte i  šťastie, že  mrazivé dni prespia, iné sa však musia zoskupovať do svoriek, lebo len tak sa im v sťažených  životných podmienkach môže podariť úlovok. O našich šelmách „v kožuchu“ píše Mgr. PAVOL TURŇA.












V TAJGE ZA VOLOGDOU









Pohľad  na zaujímavú  poľovačku  na hlucháňa v „tajge za Vologdou“  (Rusko). Ani  tu, v severskej tajge, kde  je tento druh ešte stále hojný, nie je ho také ľahké uloviť a preto sa považuje za vzácny úlovok.






















OPITÝ LOS
... Grizly zabijak, Zubry v Rusku  a ďalšie zaujímavosti, ktoré sme vybrali zo zahraničnej poľovníckej tlače.

Z DÁVNO MINULÝCH ČIAS



Začíname listovať v starých poľovníckych časopisoch, z ktorých sa dozvieme, čo zaujímalo našich predchodcov, aké mali starosti. čo ich  neraz v prírode prekvapilo, čo tešilo...  Naša prvá ukážka je z časopisu Lovec z r. 1930,  ktorá potvrdzuje, že  ich a naše súčasné starosti sa ani tak veľmi nelíšia. 


ZO ŽIVOTA SYSĽOV




Už ste niekedy pozorovali sysle?  Autor príspevku IVAN KŇAZE  opisuje ich správanie, ale aj hlasové prejavy. Pravda, teraz v zimnom období sú bezpečne ukryté pod zemou a o potravu sa nemusia starať: žijú zo zásob nahromadených v lete.


DOBRÚ CHUŤ



Recept na „Pečené suflé s lesným ovocím“ a  „Dobrú polievku z bažanta“.


JANUÁR V REVÍRI
Lov, Východy a západy Slnka a Mesiaca a aktuálne Pripomienky.

Na záver:  VESELÁ BODKA, ktorá nám pripomenie, že  je tu čas poľovníckych plesov.




 
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte konto? Môžete si ho vytvoriť.

· Viac o Z tlače
· Iné články od: taki


Najčítanejšie články Z tlače:
Predstaví sa Vám vydavateľstvo poľovníckej literatúry HUBERTLOV



 Stránka vhodná na tlač Stránka vhodná na tlač

 Poslať tento článok priateľovi, známemu Poslať tento článok priateľovi, známemu


Súvisiace témy

Z tlače

Komentáre k tomuto článku nie sú dostupné.


All logos and trademarks in this site are property of their respective owner. The comments are property of their posters, all the rest © 2002 by me.
You can syndicate our news using the file backend.php or ultramode.txt
Web site engine code is Copyright © 2003 by PHP-Nuke. All Rights Reserved. PHP-Nuke is Free Software released under the GNU/GPL license.
Generovanie stránky 0.066 sekund