[ Prihlásenie ] [ Admin prihl. ]     earth  madarska verzia  slovenska verzia  

· Úvodná stránka
· Archív
· Archív
· Fotogaléria
· Počasie
· Prihlásenie
· Stiahnite si
· Témy
· Vyhľadávať

· Poľovníctvo a rybárstvo
· Hubertlov
· Halali
· Naše poľovníctvo
· Svět Myslivosti
· Poľovnícka literatúra

· Dravce Slovenska
· Správy RPS

· Banskobystrický kraj
· Bratislavský kraj
· Košický kraj
· Nitriansky kraj
· Trenčiansky kraj
· Trnavský kraj
· Prešovský kraj
· Žilinský kraj

· johny:
Náhodne vybratá fotka-johny-

Naposledy nahrali:
· jomarko
· ollab
· mirojevo

 Nové čísla v archíve:
· 2003/04
· 2003/05

 Kompletný archív...

 Nové čísla v archíve:
· 1927/08

 Kompletný archív...

· Fórum
· Pokec
· Kniha návštev
· List redaktorovi
· Redakcia

· Organizačná štruktúra
· Stanovy SPZ
· Poľovnícke predpisy
· Školenia
· Prehliadky trofejí

· Komisia
· Slovenský rebríček
· Medzinárodný rebríček
· Bodové hranice
· Hodnotiteľské tabuľky

· Kontinentálne stavače
· Anglické stavače
· Retrievre
· Španiele
· Farbiare
· Duriče
· Jazvečíky
· Teriére
· Chrty
· Ostatné


SOKOL ČERVENONOHÝ – dravec s červenými „nohavicami“
Odoslané dňa: 07. 09. 2008. kým: taki

Dravce Slovenska






Rozšírenie


Sokol červenonohý (Falco vespertinus) patrí k menším druhom sokolov. Hlavným areálom výskytu je centrálne Rusko, v rámci Európy obýva jej juhovýchodnú časť. Celková početnosť sa odhaduje na 300 000 – 800 000 jedincov. Populácia tohto druhu však v posledných rokoch zaznamenala výrazný pokles. V Európe hniezdi najsilnejšia populácia v Maďarsku, veľkosť ktorej sa odhadovala koncom 80-tych rokov na 2000-2500 párov. V súčasnosti sa veľkosť hniezdnej populácie v Maďarsku odhaduje len na 600-700 párov.


Na Slovensku hniezdiacich sokolov červenonohých silne ubúda a hniezdenie ma fluktuačný charakter. Hniezdiace páry bolo možné  v minulosti nájsť okrem západného Slovenska aj na viacerých miestach Východoslovenskej nížiny a v Košickej kotline. V súčasnosti je však ich hniezdny výskyt sústredený najmä do Podunajskej roviny, Žitavskej a Trnavskej pahorkatiny. V posledných rokoch bolo na Slovensku zaznamenaných 8 (2004), 9 (2005), 2 (2006) a 7 (2007) hniezdiacich párov. Mimo hniezdneho obdobia (migrácia, potulky) je možné sokoly červenonohé ojedinele pozorovať s výnimkou súvislých lesov a vysokých polôh takmer na celom území Slovenska.

Legislatíva

Sokol červenonohý patrí v súlade so zákonom NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov medzi pôvodné druhy chránených živočíchov a zároveň medzi druhy národného významu. Na zabezpečenia podmienok jeho prežitia a rozmnožovania boli vyhlásené na území Slovenska Chránené vtáčie územia (CHVÚ) – Sysľovské polia, Lehnice, Dolné Považie a Ostrovné lúky. Predmetný druh je v rámci EÚ zaradený medzi najprísnejšie chránené druhy a jeho komerčné využívanie je zakázané. (príloha 1 Smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, príloha A nariadenia rady ES č. 338/97).

Poznávanie v prírode

Ako už bolo povedané, sokol červenonohý patrí k menším druhom sokolov s rozpätím krídel 65 -  76 cm. Samce sú šedočierne s nezameniteľnými červenohnedými „nohavicami“ a spodnými chvostovými krovkami. Majú červené nohy, krúžok okolo oka i ozobie. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, vrch tela je šedý  a spodok tela hrdzavo – žltý. Nohy, krúžok a ozobie majú samičky sfarbené do oranžova.

Prostredie

Sokol červenonohý je dravec otvorených nížinných oblastí stepného, lesostepného a agrárneho charakteru s dostatkom hmyzu, ktorý je hlavnou zložkou jeho potravy. Na Slovensku je ho možné najčastejšie nájsť v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Tu hniezdi vo vetrolamoch, agátových stromoradiach často v kolóniách, ale aj solitérne. Hniezdo si nestavia sám, ale obsadzuje nepoužívané hniezda havranovitých vtákov.

Ťah

Sokol červenonohý je prísne sťahovavým druhom a jeho zimoviská sa nachádzajú až v Južnej Afrike.  Odlieta v septembri a späť na svoje hniezdiská prilieta v priebehu apríla.

Rozmnožovanie


V našich podmienkach hniezdia sokoly červenonohé najčastejšie vo vetrolamoch poľnohospodársky využívanej krajiny. Často hniezdia v kolóniách spolu s havranmi (Corvus frugilegus). Keďže hniezdnych kolónii havranov vo voľnej krajine ubúda, v súčasnosti sokoly červenonohé hniezdia prevažne solitérne. Hniezda si nestavajú sami, ale využívajú  neobsadené hniezda vrán alebo strák. Zaznamenané bolo aj hniezdenie na umelej hniezdnej podložke a v búdke na okraji vetrolamu. Od konca mája samička znáša 3-5 vajíčok, ktoré zahrievajú striedavo obaja rodičia po dobu 25-28 dní. Hniezdo mláďatá opúšťajú vo veku 26-28 dní. Naďalej však zostávajú v blízkosti hniezda v starostlivosti rodičov, ktorí ich i naďalej kŕmia a chránia pred predátormi.




Potrava


Sokoly červenonohé lovia predovšetkým veľký hmyz a drobné zemné cicavce. Hmyz lovia za letu do pazúrov a za letu sú schopné hmyz aj požierať.

Faktory ohrozenia

Za hlavné faktory ohrozenia možno považovať stratu pôvodných biotopov z dôvodu intenzívneho využívania krajiny, používanie jedov v poľnohospodárstve,  insekticídov a rodenticídov, ktoré negatívne ovplyvňujú potravné zdroje sokolov červenonohých. Na ich výskyt negatívne vplýva aj nedostatočná ponuka vhodných hniezdnych možností v dôsledku prenasledovania a likvidácie havranovitých vtákov. Zaznamenané tiež boli neúspešné hniezdenia z dôvodu vystreľovania hniezd. Vyskytli sa aj prípady priameho prenasledovania - v roku 2007 bol zaznamenaný zástrel 46 jedincov sokola červenonohého počas migrácie na Cypre.

Záver


Sokol červenonohý patrí medzi veľmi vzácne a atraktívne dravé vtáky vyskytujúce sa na území Slovenska. Pozorovanie samčeka, ktorý sa vznáša nízko nad porastom obilia snažiac sa uloviť hmyz za letu je nezabudnuteľným zážitkom. Intenzívne využívanie poľnohospodárskej krajiny v súčasnosti jeho pokojnému životu, ktorý je spojený s  lovom hmyzu, veľmi nepraje. Niekedy by však stačilo málo – kúsok pôdy obhospodarovať tradičným spôsobom, napr. vytvoriť úhory, trávne porasty a využívať extenzívne pasenie dobytka a oviec. Takýto spôsob hospodárenia by sokolom červenonohým, avšak aj  mnohým druhom drobnej zveri, poskytol dostatok vhodnej potravy. Tieto aktivity sú dokonca finančne podporované aj Európskou úniou v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Stačí sa len zapojiť a prispieť svojou troškou k vyššej diverzite živočíšnych druhov v poľnohospodárskej krajine.


Text: Lucia Matejovičová

Autori fotografií: Jozef Chavko, Boris Maderič





 
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte konto? Môžete si ho vytvoriť.

· Viac o Dravce Slovenska
· Iné články od: taki


Najčítanejšie články Dravce Slovenska:
ORLIAK MORSKÝ – NÁŠ NAJVÄŠČÍ DRAVEC



 Stránka vhodná na tlač Stránka vhodná na tlač

 Poslať tento článok priateľovi, známemu Poslať tento článok priateľovi, známemu


Súvisiace témy

Dravce Slovenska

Komentáre k tomuto článku nie sú dostupné.


All logos and trademarks in this site are property of their respective owner. The comments are property of their posters, all the rest © 2002 by me.
You can syndicate our news using the file backend.php or ultramode.txt
Web site engine code is Copyright © 2003 by PHP-Nuke. All Rights Reserved. PHP-Nuke is Free Software released under the GNU/GPL license.
Generovanie stránky 0.080 sekund