[ Prihlásenie ] [ Admin prihl. ]     earth  madarska verzia  slovenska verzia  

· Úvodná stránka
· Archív
· Archív
· Fotogaléria
· Počasie
· Prihlásenie
· Stiahnite si
· Témy
· Vyhľadávať

· Poľovníctvo a rybárstvo
· Hubertlov
· Halali
· Naše poľovníctvo
· Svět Myslivosti
· Poľovnícka literatúra

· Dravce Slovenska
· Správy RPS

· Banskobystrický kraj
· Bratislavský kraj
· Košický kraj
· Nitriansky kraj
· Trenčiansky kraj
· Trnavský kraj
· Prešovský kraj
· Žilinský kraj

· godi:
Náhodne vybratá fotka-godi-

Naposledy nahrali:
· jomarko
· ollab
· mirojevo

 Nové čísla v archíve:
· 2003/04
· 2003/05

 Kompletný archív...

 Nové čísla v archíve:
· 1927/08

 Kompletný archív...

· Fórum
· Pokec
· Kniha návštev
· List redaktorovi
· Redakcia

· Organizačná štruktúra
· Stanovy SPZ
· Poľovnícke predpisy
· Školenia
· Prehliadky trofejí

· Komisia
· Slovenský rebríček
· Medzinárodný rebríček
· Bodové hranice
· Hodnotiteľské tabuľky

· Kontinentálne stavače
· Anglické stavače
· Retrievre
· Španiele
· Farbiare
· Duriče
· Jazvečíky
· Teriére
· Chrty
· Ostatné


Hubertlov: Vyšiel HUBERTLOV č. 1/2009
Odoslané dňa: 13. 03. 2009. kým: taki

Z tlače




V týchto dňoch obdržali naši predplatitelia prvé tohtoročné číslo odborného časopisu pre poľovníkov a priateľov prírody



 



č. 1/2009

Zároveň sme ho expedovali do predaja vo veľkých obchodných centrách a do veľkých novinových predajní  a to o týždeň skôr ako vlani. Aj v roku 2009 zostáva vydavateľstvo Hubertlov verné svojmu zámeru, tvoriť na Slovensku odborný časopis pre poľovníkov. Najnovšie číslo časopisu Hubertlov Vám poskytne 24 odborných článkov od erudovaných autorov – skutočných odborníkov vo svojom obore. 

Okrem odborných článkov v Hubertlove nájdete 10 poľovníckych príbehov, ktorých autormi sú naši čitatelia.
V časopise uverejňujeme tiež 130 inzerátov našich predplatiteľov, za ktoré nemuseli vôbec nič platiť, pretože všetky náklady spojené s výrobou hradila za nich naša redakcia. Pre porovnanie všetky ostatné poľovnícke časopisy na Slovensku uverejnili spolu 45 inzerátov, ale s tým rozdielom, že za ich uverejnenie museli čitatelia najprv zaplatiť.

Z obsahu prvého čísla vyberáme:

Zmyslové orgány a vnútrodruhové správanie sa vlka dravého    

Vnútrodruhová komunikácia vlka je založená na zmyslových orgánoch, preto rozlišujeme zrakovú komunikáciu, kde patrí ježenie srsti, výhražné postoje, mimika tváre, cerenie zubov a rôzne postavenie ušníc. Vylučovanie pachov v čase pohlavnej aktivity a označovanie teritória močom, radíme medzi čuchovú komunikáciu. Otieranie a oblizovanie patrí k hmatovej a vrčanie, hlasové prejavy a vytie k zvukovej komunikácii. Väčšina komunikačných prejavov vlka slúži na dodržiavanie hierarchickej organizácie vo svorke a na spoluprácu pri spoločnom lovení. Význam vydávania hlasov môže byť rozličný, ale prvoradá je vnútrodruhová komunikácia, čiže dorozumievanie sa jedincov toho istého druhu.
Text: J. Slašťan, Kremnica




Záchrana jarabice poľnej   
 

Jarabica poľná sa pred vojnou vyskytovala prakticky v každom poľovnom revíri na Slovensku a bola charakteristickým vtákom našich polí a podľa toho dostala aj súčasné pomenovanie. Podľa rozprávania môjho otca sa táto zver v 50. rokoch minulého storočia vyskytovala v revíroch južného Slovenska v takých počtoch, že pri každej jesennej poľovačke na kukuričných a obilných strniskách a na poliach s cukrovou repou vyletovali kŕdliky jarabíc na každých 50 metrov pred postupujúcimi strelcami a honcami, takže po ukončení poľovačky boli honci ovešaní ulovenými jarabicami ako „vianočné stromčeky.“ Bolo to obdobie, keď sa na Slovensku lovilo ročne až 428 tisíc jarabíc. Prenikavý pokles nastal až v r. 1949 – 1961, kedy sa ich priemerne lovilo 64 tisíc kusov.
Podľa odborníkov sú hlavnými faktormi, ktoré zapríčiňujú pokles stavov jarabíc zhoršenie počasia počas odchovu kuriatok, veľký nárast predátorov a zhoršenie životného prostredia v dôsledku nárastu veľkých poľných parciel v poľnohospodárskej výrobe.
Text: Ing. A. Vrábel, Trnava




Poľovníctvo v Čechách očami nemeckých lovcov    



Česká republika, štát na historickom území Čiech, Moravy a Sliezska o rozlohe 78 866 km2 s 10,3 mil. obyvateľmi (1997). Väčšinu povrchu tvoria vrchoviny a pahorkatiny.
U zahraničných poľovníkov je Česká republika známa predovšetkým najsilnejšou mufloňou zverou a vynikajúcimi poľovačkami na bažantov. Krajina však ponúka poľovníkovi aj ďalšie atraktívne poľovačky. Čechy sú zároveň hodnotené ako krajina so starou a vysokou poľovníckou kultúrou. Obory a bažantnice tu existovali už od 13. stor. a poľovnícke zvyky a tradície sa prenášajú z generácie na generáciu. Čo sa týka muflonej zveri sú to celosvetovo najväčšie a najkvalitnejšie stavy tejto zveri. Získať trofej s bodovou hodnotou 230 – 240 bodov CIC nie je problém. V zozname najsilnejších mufloních trofejí zaujímajú prvé až ôsme miesto trofeje z Čiech. Prvé miesto obsadzuje svetová trofej z roku 1992 s 252,45 b. CIC a druhé miesto trofej s bodovou hodnotou 250,65 b. CIC z roku 2002.
Konopište a Židlochovice sľubujú prvotriedne poľovačky na bažantov. Každoročne sa v oboch revíroch loví 30 – 50 tisíc bažantov a kuropty červenej.
Text: B. Molden, Hamburg



Správanie sa lanštiakov    



Ako sa správajú lanštiaky, aký vysoký je priemerný podiel lanštiakov ulovených k celkovým úlovkom a aké veľké je územie ich túlania sa? Tieto otázky zaujímajú najmä poľovníkov, pre ktorých je diviačia zver srdcovou záležitosťou. V minulosti, ale aj dnes prevládajú názory že diviačia zver je zverou nestálou, ktorá nedodržuje žiadne pravidelné prechody a túla sa nepravidelne rozsiahlymi územiami revírov.
Takéto túlanie sa lanštiakov sa nesmie nikdy spájať s poľovníckym tlakom, lebo toto túlanie sa uskutočňuje aj za úplne pokojnej situácie v revíri, zdôrazňuje Prof. Dr. K. Pohlmeyer.
Výsledky jeho výskumu poskytli zaujímavý prehľad o miestnom pohybe a túlaní sa  na väčšie vzdialenosti lanštiakov v čase a v priestore. Tieto výsledky boli Ústavom spracované vo forme farebných grafov z ktorých vyberáme tieto: Od decembra 1997 do decembra 2003 bolo spolu 118 zo 159 označkovaných (teda 74%) diviakov ulovených a každý ulovený označkovaný kus nahlásený do Ústavu. Z 56 lanštiakov a diviačat samičieho pohlavia bolo 86% (48 kusov) ulovených ako značkovaných vo vzdialenosti asi 3 km od miesta odchytu a značkovania.
Text: Ing. J. Mercel, E. Obert, Bojnice





Stratégia prežitia mláďat srstnatej zveri    



Život mláďat je ohrozený rozličnými vplyvmi okolia, ako napríklad nepriaznivým počasím a dravcami. Podľa spôsobu narodenia a prvých dní života rozlišujeme u srstnatej zveri dva rozličné typy mláďat a to mláďatá nekŕmivej zveri – sú to mláďatá, ktoré už po niekoľkých hodinách po narodení sa môžu pohybovať na vlastných nohách. Majú vyrastenú úplnú srsť a rodičia sa o ne starajú kratšiu alebo dlhšiu dobu. Patria sem mláďatá cicavcov, ktoré sa narodili s úplne vyvinutými zmyslovými orgánmi, úplným osrstením a schopnosťou pohybovať sa, takže sú schopné nasledovať matku prípadne sa môžu samostatne pohybovať. Sem patria mláďatá raticovej zveri okrem diviačej, zajac poľný a zajac belák.
Mláďatá kŕmivej zveri – nie sú ešte celkom vyvinuté, napr. nevidia a nie sú osrstené a preto určitý čas musia byť kŕmené a zahrievané v ležisku, brlohu, úkryte. Patria sem mláďatá cicavcov, ktorých zmyslové orgány a schopnosti pohybu hneď po narodení sú viac alebo menej neúplné a postupne sa vyvíjajú v schopnosť ovládať činnosť zmyslovú a pohybovú. Z našej poľovnej zveri sem patria všetky šelmy, hlodavce, divý králik a diviačatá. Všetky tieto mláďatá kŕmivé i nekŕmivé sú v prvých týždňoch svojho života najviac ohrozené. Aby mohli prežiť toto kritické obdobie majú jednotlivé druhy vyvinutú vlastnú stratégiu podľa predpokladov, ktoré im vytvára ich spôsob života a životné prostredie.
TexT. Ing. K. Arvay, Sládkovičovo




Acidita bachora prežúvavcov
    



Teplota v bachore vplyvom intenzívneho kvasenia je 39 – 40 °C a kyslosť (pH) na takmer neutrálnej hodnote medzi 6,2 – 6,8 pH i napriek veľkému množstvu prchavých mastných kyselín (octová, maslová, propionová) uvolnených pri kvasení sacharidov. A to z toho dôvodu, že obsah bachora je neustále premiešavaný a plynulo obohacovaný slinami počas prežúvania. Týmito kyselinami jelenia zver kryje asi 70% svojej energetickej potreby. Ďalších 20% získava trávením mikroorganizmov a 10% z krmiva, ktoré uniklo mikrobiálnemu kvaseniu. Tieto kyseliny sa potom stenami bachora vstrebávajú do krvi. U prežúvavej zveri prijímaná potrava by mala obsahovať vždy viac ako 50% vlákniny.
Nadmerný príjem jadrového krmiva (šroty, pšenica, kukurica) spôsobuje, že obsah bachora sa stáva kyslejším, nastáva acidita bachorového obsahu a následne prekyslenie žalúdka, čo môže spôsobiť aj úhyn jedinca, pretože baktérie v kyslom prostredí, ktoré si samé vytvárajú, hynú. Takéto javy sa často objavujú najmä pri nesprávnom prikrmovaní raticovej zveri najmä v zimnom období.
Text: Ing. J. Mercel, Prievidza




Farebná variabilita danielej zveri   


Podľa Prof. Dr. K. Fischera farebné odchýlky u danielej zveri úzko súvisia pravdepodobne následkom tisíce rokov trvajúcej domestikácie tejto zveri, čo dokazujú následné údaje o dejinnom vývoji danielej zveri získané od vedeckých pracovníkov na blízkom východe, ktorí sa zaoberajú skúmaním danielej zveri v Anatolii a podľa podkladov publikácie Earth vydavateľstva Dorling Kindersley Londýn o vývoji zveri v pleistocéne.
Čierny znak podľa Fischera je zdedený ako recezívny (utlačený) a nie dominantný. To znamená, že pri stretnutí génu normálneho sfarbenia s génom čiernym nezohráva v tomto prípade čierny gén podstatný význam, lebo jedince s recezívnym génom čiernym sú iba o málo tmavšie ako s normálnym sfarbením a u bielych jedincov sa nenachádzajú. Tieto údaje nám dokazujú, že u čiernej danielej zveri musia byť vždy oba farebné gény (samičí aj samčí) k dispozícii, aby čierny znak bol viditeľný, Čierna danielia zver v odbornej reči je vyjadrená ako čisto dedičná (homozygot) t.j. farebný čierny gén recesívny v porovnaní ku génu dominantnému normálnej farby.
Text: M. Fabo, Žabokreky




Tetrov holniak v strednej Európe  
  

Vtáky radu Galliformes – kurovité, nazývané aj hrabavce patria v celej strednej Európe medzi ohrozené druhy vtákov, preto ich nazývame tiež vzácne lesné kurovité vtáky.
U všetkých päť čeľadí zaznamenávame znižovanie stavov. Veľká väčšina hrabavcov si hľadá potravu na zemi. Majú veľmi výkonné a objemné lietacie svalstvo, ktoré im umožňuje v prípade nebezpečenstva prudko vzlietnuť. Nohami rozhrabávajú pôdu pri hľadaní potravy. Mláďatá (kuriatka) sa liahnu dobre vyvinuté a čoskoro vedia nasledovať svojich rodičov.  Jednou z čeľadí žijúcich v strednej Európe je čeľaď Tetraonidae – tetrovovité, medzi ktoré patrí aj u nás žijúci druh tetrov holniak. Sú to vtáky obývajúce lesy stredného a severného Slovenska.
Text: D. Sikocí, V. Tatry




Smer úniku postrieľanej zveri    
   

Poľovník sa pred výstrelom často zamýšľa nad tým, ktorým smerom unikne zver, keď ju zasiahne strela. Táto skutočnosť je závislá na viacerých faktoroch a nie je možné stanoviť nejaké pravidlá.
Najistejšie sa dá predvídať smer úniku raticovej zveri, keď z poklusu prejde do rýchleho úteku. Lanštiak na spoločnej poľovačke bol psom vyhnaný zo svojho ležiska v hustom trnkovom kroví na priehľadnú rúbaň a po zásahu nabral „priamy kurz” do najbližšieho krovia. Bol som presvedčený, že vybehne z druhej strany tohto krovia pretože mal psa v pätách a preto som zamieril zbraň do predpokladaného smeru úniku diviaka. A skutočne sa tak aj stalo a práve tam ho zasiahla moja druhá strela.
V druhom prípade som postrieľal lanštiaka, ktorý sa zaradil do unikajúcej čriedy. Postrieľaný kus sledoval čriedu vedenú vedúcou diviačicou a až neskoršie, keď začal strácať sily, sa od čriedy oddelil a pokračoval samostatne do najbližšej húštiny.
Pri individuálnych poľovačkách zohráva smer úniku vo väčšine prípadov podradnú úlohu. Zver zasiahnutá čistou ranou na komoru je dohľadaná bez problémov. Ak zhasne mimo dohľadu, pomôže nám pes vycvičený na dohľadávanie. Týmto spôsobom som ulovil 80% všetkej raticovej zveri na postriežke a posliedke.
Text: I. Lajčiak, Nitra




Biológia sluky lesnej  

Biológia sluky lesnej sa zaoberá jej funkciou a vzťahom k neživej prírode, jej významom v biosfére, rozmnožovaním a vývojom. S biológiou úzko súvisí i jej lov. Otázkou je kedy sa má sluka loviť. Na jar v čase párenia t. j. začiatkom chovateľskej sezóny alebo na jeseň na konci chovateľskej sezóny.
Z pohľadu zootechnologického obhospodarovania je treba uprednostniť jesenný lov, čím sa zabezpečí jarné bez stresové párenie, čo je veľmi dôležitou podmienkou pre vznik kvalitného a početného potomstva. Tomuto spôsobu obhospodarovania sluky lesnej sa prispôsobili mnohé európske krajiny (Nemecko, Anglicko, Škótsko a čiastočne Rakúsko). V ostatných stredoeurópskych krajinách, medzi ktoré patrí aj Slovensko sa lov uskutočňuje na jar v čase toku.
Text: J. Královič, Trnava




Lov sluky lesnej na jar    

Už v rokoch 1903 – 1904 v časopise českej lesníckej jednoty uverejnil J. Ružička, revírnik v Loučanskem velkostatku, článok o biológii a love sluky lesnej, ktoré v tomto revíri na jar hodne tiahli ale aj hniezdili. Od majiteľa veľkostatku obdržal povolenie na ich odstrel so súčasným zisťovaním pohlavia. Tak v čase od 13. - 17. marca 1903 bolo strelených 62 kohútikov a 2 sliepky. V týchto pokusoch sa pokračovalo i v ďalších rokoch. Podobné výsledky uvádza aj Dr. Schönfeld, ktorý ulovil 16 slúk a všetko to  boli kohútiky. Rovnaké výsledky dosiahli i vo Švédsku a v Litve. Týmto výskumom chcel J. Ružička dokázať nesprávnosť vtedy presadzovaného zákazu lovu slúk na jar, pretože by to nemalo žiadny vplyv na zníženie ich stavov. Navrhoval, aby sa v zákone o poľovníctve povolil odstrel tokajúcich slúk pri večernom ťahu od 1. marca do 30. apríla a zakázal odstrel slúk netokajúcich v tej istej dobe, čím sa zabezpečí odstrel iba kohútikov. 
Prevzaté zo Stráže myslivosti, č. 1/ 1923





Výskum sluky lesnej 
   

V strednej Európe prebieha obdobie toku od konca marca až do druhého júlového týždňa. Ako prvé sa párenia zúčastňujú dominantné A kohúty. Ich tokaniská zaberajú plochu 200 – 400 ha, pričom sa vzájomne prekrývajú a hlavne neprejavuje sa u nich obhajovanie svojho teritória – tokaniska, ako je to napríklad u hlucháňa či tetrova. Tokajúci kohútik píska a kvorká. Sliepky lietajú iba v marci väčšinou mlčky a nízko nad zemou. Do hniezda na zemi znášajú spravidla štyri vajíčka a preberajú na seba celú starostlivosť o hniezdenie a výchovu mláďat. Pre liahnutie a výchovu mláďat je veľmi prospešné suché a teplé podnebie. Výskumom sa zistilo veľa zaujímavostí. Okrem dominantných A - kohútov existujú aj tzv. rezervné populácie kohútov v čase toku, ktoré sa delia na subdominantné B kohúty zúčastňujúce sa toku v prípade výpadku, nedostatku A kohútov a potom C kohúty jednoročné pohlavne dospelé a schopné rozmnožovania, ale iba pri nedostatku A a B kohútov.
Text: J. Száraz, Rožňava





Čo podmieňuje stavy zajacov   
 

Veľmi rád si často prečítam odborné príspevky o chove a love zajaca poľného v našich časopisoch, ale hlavne v časopise Hubertlov, ktorý sa tejto tematike venuje s plnou zodpovednosťou a predkladá našim poľovníkom v poľných revíroch konkrétne návrhy na zabezpečenie úspešného chovu a lovu zajaca poľného, ktoré doporučujú naši praktici z jednotlivých poľovných revírov. Veľmi pozorne sledujem aj správy o úspechoch dosahovaných v Rakúsku a Nemecku. V poľovnom revíri Stürmed – Ost v severorýnskom Vestfálsku dosahujú výrad 40 zajacov na 100 ha. V revíri Wildendürnbachu v Rakúsku dosahujú údajne 100 zajacov na 100 ha.
Mňa však zaujíma myšlienka aký je vlastne rozdiel medzi výsledkami zahraničnými a našimi v južných okresoch.
Okres Galanta už v 60. rokoch dosahoval najvyšší odlov zajacov vo vtedajšej ČSR a to viac ako 40 ks/ 100 ha. V poslednom desaťročí zásluhou obetavej práce všetkých poľovníkov okresu dosahujú niektoré PZ podobné výsledky. V rokoch 1999 – 2002 PZ Čemerka Kajal dosahovalo odlov 38,8 kusov, 40 kusov, 54,6 kusov a 62 kusov na 100 ha. PZ Nimrod Dolné Saliby v roku 2002 až 71,3 ks/ 100 ha a PZ Drop Horné Saliby 39,6 ks/ 10 ha. Takto by som mohol menovať ďalšie PZ z južného Slovenska.



Určenie lovu sluky lesnej v roku 2009 

 
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy poľovníctva v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, prihliadajúc na list Európskej komisie č. D (2006)15524 zo dňa 4. 8. 2006, po prerokovaní so Slovenským poľovníckym zväzom, podľa ust. § 30 ods. 2 cit. zákona
Určuje spôsob lovu sluky lesnej (Scolopax rusticola) na území Slovenskej republiky v roku 2009 takto:
Sluku lesnú možno loviť v uznaných poľovných revíroch, zverníkoch a samostatných bažantniciach (ďalej len „ poľovné revíry“) podľa § 2 ods. 1 písm. b.) bod 10 Vyhlášky MPVž SSR č.172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v čase od 16. marca 2009 do 30. apríla 2009 v celkovom množstve 4000 kusov.




Výnimka z času lovu diviačej zveri a Plán eradikačných opatrení


Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 03. 02. 2009, na základe úloh obsiahnutých v „Pláne eradikácie klasického moru ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2009“,  podľa § 14 Vyhlášky MPVž SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení neskorších predpisov
povoľuje výnimku
z § 2 ods. 1 písm. a) bodu 7 citovanej vyhlášky a povoľuje lov diviačej zveri pre všetkých užívateľov poľovných revírov na území Slovenskej republiky aj v čase:
sviňa divá – diviak, diviačica okrem vodiacej diviačice, lanštiak a diviača
od 04. 02. 2009 do 15. 07. 2009 a od 01. 01. 2010 do 31. 01. 2010





Redakcia Hubertlovu Vás pozýva na


Medzinárodný filmový festival „Hubertlov - Levice 2009 o Putovný pohár Hubertlovu s tematikou prírody a poľovníctva v kategóriách – Dokumentárny a náučno-metodický film, Príroda a zver a Domáce video – filmové začiatky. Súťažné snímky je potrebné doručiť do 17. marca 2009 do kancelárie SPZ,  Štefánikova 10., Bratislava. Vyhlásenie víťazov bude v kinosále Domu kultúry DRUŽBA v Leviciach dňa 26. marca 2009 od 14.oo hodiny.  Verejná projekcia bude 30. a 31. marca a 1. až 3.apríla v kinosále KD Družba v čase uvedenom na plagátoch MsKS Levice.







Votrelci v králičích brlohoch  
  


Prvý prípad, ktorý som si mohol prakticky overiť bolo využívanie králičích brlohov za účelom hniezdenia holubom plúžikom, ktorý normálne hniezdi v lesoch v starých dutinách stromov, skál, budov a pod. Pri Baltiku som mal možnosť vidieť na vlastné oči hniezdenie v králičom brlohu. Vedúci strediska vysvetľoval, že práve v 70. rokoch ornitológovia zistili túto skutočnosť na základe viacerých upozornení miestneho obyvateľstva, ktorí si všímali časté vyletovanie týchto holubov z králičích brlohov keď sa prechádzali medzi dunami. Podozrenie, že holuby obývajú králičie brlohy sa potom potvrdilo tým, že smerom dovnútra brlohu nastavili zrkadlo do ktorého dopadalo slnečné svetlo, ktoré sa zároveň odrážalo a osvetľovalo vnútro brlohu. A práve v tomto svetle uvideli v kotlíku brloha dve biele vajíčka asi v dvojmetrovej vzdialenosti od Podľa rozprávania vedúceho strediska v králičích brlohoch hniezdia aj ďalšie vtáky na tomto území a to predovšetkým húska (kazarka) pestrá, kavka obyčajná a skaliarik sivý. Presvedčiť som sa o tom nemohol, lebo v tom čase vedúci nemal vedomosti o hniezdení týchto vtákov v daných priestoroch a preto budem len tlmočiť jeho rozprávanie o týchto vtákoch a ich hniezdení v králičích brlohoch.
vchodu.
Text: J. Marcinčák, Prievidza





Základy stavby optických přístrojů  IV.


       Stavba dalekohledů - robustnost a stabilita

Každodenní používání v lovecké praxi klade na dalekohledy vysoké nároky, především na jejich odolnost. Špičkové optické přístroje musí navíc své optické i mechanické vlastnosti udržet beze změn dlouhodobě. A proto je vnitřní i vnější „upevnění“ optického systému výjimečně důležité. Všechny optické konstrukční prvky musejí být trvale pevné, neposuvné a dokonale přizpůsobené. I mechanické konstrukční prvky sloužící k posouvání skupin čoček uvnitř dalekohledu musejí být uloženy absolutně bez vůle. Splnění těchto podmínek bohužel nerozeznáme na první pohled, ale často až při použití v praxi.
Jak složitý systém tvoří moderní dalekohled je patrné na následujícím obrázku – řez dalekohledu EL 8,5 x 42.
Přístroj obsahuje přibližně 160 nejrůznějších součástek, které jsou v mechanické části vyrobeny s přesností  až na tisíciny ( 0,001 ) milimetrů a v optické části dokonce na stotisíciny    ( 0,00001 ) milimetrů.
Pro zhotovení těla dalekohledu se dnes standardně používají lehké slitiny na bázi hliníku. Firma Swarovski je ve svých výzkumech o krok dál a používá pro stavbu těla dalekohledů lehkou, zároveň vysoce pevnou slitinu hořčíku.
Text: Ing. Z. Hlavačka, Swarovski optik




Poľovnícka kynológia nielen pre vyvolených
    



Ako poľovný hospodár a poľovný referent štátnych lesov, vždy som sa snažil 
nielen o dostatočnú základňu poľovných psov v revíroch ale aj o to, aby sa so psami pracovalo v súlade s kynologickým poriadkom. Po čase som však prišiel na to , že samotný kynologický poriadok vlastne znemožňuje, aby sa u nás základňa všestranných poľovne upotrebiteľných psov rozširovala. A robí to tým, že na určitú prácu (skúšky) pripúšťa čiže favorizuje len určité plemená (skupiny plemien) poľovných psov, čím z prípadného uplatnenia (a prirodzenej konkurencie) vylučuje iné plemená (skupiny plemien). Jedinou výnimkou je naše národné plemeno slovenský kopov, ktorý môže absolvovať prakticky všetky druhy skúšok okrem brlohárskych.
Z mnohých prípadov vymenujem niektoré typické, tak napr. stavač nesmie dohľadávať jeleniu ani diviačiu či mufloniu alebo danieliu zver, to isté okrem diviačej zveri nesmie ani jazvečík či kokršpaniel (tieto malé plemená sa nesmú použiť dokonca ani na dohľadávku 30 kilového jelienčaťa, ale aký paradox, majú tú česť dohľadávať a stavať k dostrelnej rane aj 250 kilového diviaka. Farbiar nesmie byť použitý na dohľadávanie drobnej zveri, lajka či karelák (ktorých v ich domovine používajú úplne na všetko), môže u nás dohľadávať len diviačiu a srnčiu zver atď. Naopak napríklad durič, ktorý zlyhal v rámci duričských skúšok na skúške odvahy v oplôtku, môže získať kvalifikáciu na dohľadávanie diviačej zveri na farbiarskych skúškach duričov, ako ale môže taký psík bez odvahy stavať k dostrelnej rane diviaka, si neviem dosť dobre predstaviť.                                                           
Text: Ing. J. Ďurík, Martin




Duch medzi srncami 


  

Srnec! Určite je starý, a tie parožky! Strieľať na komoru neriskuje, hrubšia burina by mohla guľu rozbiť ešte predtým ako by splnila svoj účel. Mieri však smerom k ceste, ktorú prekročiť musí. Všetko už sleduje cez puškový ďalekohľad. Ešte vyčkať, kým prekoná posledných desať metrov. Trvá to pár sekúnd, ale pre neho je to celá večnosť. Ich pohľady sa stretli. Lovec a lovená zver. Pre srnca to bolo posledné, čo mu bolo počas jeho pozemskej púte súdené. Zasiahnutý na krk sa skladá na cestu. Všetko naokolo utícha. Odišiel kráľ srnčieho rodu Šomkúta. Dôstojne a bezbolestne.
Lovec skladá zbraň a zadíva sa smerom k bývalej horárni. Možno to bol jeho prastarý otec, kto ho z iného sveta takto štedro obdaroval. Odteraz, keď sa ocitne v týchto končinách, nebude spomínať iba na svojho predka.
Text: Š. Remper, PZ Gem. Sad




 
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte konto? Môžete si ho vytvoriť.

· Viac o Z tlače
· Iné články od: taki


Najčítanejšie články Z tlače:
Predstaví sa Vám vydavateľstvo poľovníckej literatúry HUBERTLOV



 Stránka vhodná na tlač Stránka vhodná na tlač

 Poslať tento článok priateľovi, známemu Poslať tento článok priateľovi, známemu


Súvisiace témy

Z tlače

Komentáre k tomuto článku nie sú dostupné.


All logos and trademarks in this site are property of their respective owner. The comments are property of their posters, all the rest © 2002 by me.
You can syndicate our news using the file backend.php or ultramode.txt
Web site engine code is Copyright © 2003 by PHP-Nuke. All Rights Reserved. PHP-Nuke is Free Software released under the GNU/GPL license.
Generovanie stránky 0.078 sekund